Skočiť na hlavný obsah
Sviatok spomienok, či odpadu?
spomíname

Opäť je tu sviatok, počas ktorého zaplavíme cintoríny stovkami kíl plastových kahancov a vencov, ktoré sa po jeho skončení ocitnú v kontajneroch a zdobiť budú maximálne skládku odpadu. Nestratili sme niekde jeho zmysel?

Tisícky ľudí po celej krajine sa v týchto dňoch vydávajú na nákupy dušičkových ozdôb, aby ich 2. novembra mohli položiť na miesta posledného odpočinku svojich blízkych. Aj keď podľa niektorých obchodníkov ľudia v posledných rokoch pri nákupe dušičkových vencov a kvetín šetria, napriek tomu tržby kvetinárstiev aj trhovníkov v týchto dňoch rýchle rastú. 

Behom niekoľkých dní sa tak predá polovica ročnej produkcie sviečok. Pamiatka zosnulých pritom v našich končinách nie je konzumne zameraný sviatok, ako napríklad Halloween.

spomíname

Sviatok Všetkých svätých si pochvaľujú všetci obchodníci, ktorí v týchto dňoch vsadili na "dušičkový" tovar.

V pondelok zaplavia cintoríny tisícky vencov alebo sviečok, za ktoré podľa odhadov Slováci každý rok utratia stovky miliónov korún. Na päťmiliónovom Slovensku, kde žije asi 70 percent katolíkov, je totiž 1. november považovaný za jeden z najdôležitejších sviatkov.

Posmrtný konzum

Zdá sa, že v posledných rokoch konzum presakuje spoločnosť nielen vo všetkých úrovniach života, ale aj smrti. Sviatok, počas ktorého by sme si mali pripomínať našich blízkych zosnulých a  aj svoju vlastnú smrteľnosť, tak postupne naberá formu, pri ktorej ide skôr o to, aby sme ako pozostalí pekne „ozdobili“ hroby.

Namiesto jednoduchých sviečok na ne nosíme plastové kahance rôznych veľkostí, tvarov a sfarbení. Čím väčšie, tým lepšie. Akoby svetlo nebolo iba jedno. Novinkou posledných rokov sú dokonca kahance s LED sviečkami, ktoré dokážu za pomoci batérie svietiť až 180 dní. Úžasné. Aspoň nemusíme pol roka chodiť na cintorín.

Hrob následne dozdobíme plastovými vencami s napodobeninami kvetov, ktoré majú tiež rozličné veľkosti a farby. Nemajú len vône. Veniec však na hrobe dlho vydrží, neopadáva, netrúsi sa z neho a kvetom netreba dolievať vodu. A tak „stačí“ ísť hrob upraviť pár krát do roka. Plast sa predsa nekazí.

Plast a pominuteľnosť

Skutočne je však Pamiatka zosnulých o tomto? S trendom nadmerného zdobenia cintorínov sa nestotožňujú ani niektorí predstavitelia katolíckej cirkvi. Kardinál Vlk sa v jednej úvahe vyjadril nasledovne: „ Ľudia zmysel týchto gest a znamení často ani nepoznajú. Inak by hroby nezapĺňali množstvom zbytočne drahých, papierových, umelých a voskových kvetín. Čo tým vyjadrujú? Je snáď naša viera iba „papierová“, umelá?“

Opadavé stromy a živé kvety nám pripomínajú pominuteľnosť a obmedzený čas, ktorý máme na zemi. Menia svoju formu, ako všetko živé. Dušičky počas jesene sú vhodným obdobím, kedy si môžeme  pominuteľnosť uvedomiť. Premýšľame nad ňou, keď čistíme náhrobky od opadaného lístia? 

Myslím si, že niekedy stačí silná a úprimná myšlienka na človeka, ktorý už nie je medzi nami. Verím, že  prostredníctvom nej sa  s ním môžeme spojiť silnejšie, ako cez blikajúci kahanec. To hlavné predsa nie je pod náhrobným kameňom. Dôležité je to, čo je mimo hmoty. Neuchopiteľné. Možno by stačilo zmeniť pohľad na vec. Skúsiť brať cintorín ako miesto, na ktoré nemusíme nosiť a hromadiť veci. Skúsme si z neho skôr niečo vziať. Pookriať. Nebáť sa smrti, ale poďakovať za život.

Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie.

  • Je to deň radosti a nie strachu. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.
  • Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr.
  • Na Slovensku  sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj  pálenku ako jedlo  pre „dušičky“. Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.

spomíname

A ako prežijete sviatky vy? Vyberiete sa na hroby zosnulých alebo si len v duchu na nich zaspomínate?

Nech už trávite tieto dni akokoľvek, pokúste sa hlavne spomaliť a zosnulým vyslať do večnosti lásku. A nezabudnite v kruhu rodiny pospomínať na všetko krásne, čo ste spolu prežili. Toto obdobie je tiež veľmi vhodné na to,  aby ste najmladším členom rodiny priblížili rodokmeň a zaspomínali si na úžasných ľudí, ktorí už nie sú medzi vami. Pre deti je veľmi dôležité poznať históriu rodiny, v ktorej žijú. A taktiež je dôležité, aby poznali aj históriu jednotlivých sviatkov. Nie nadarmo sa hovorí, že dejiny sú učiteľkou života. Veď keď naše deti budú poznať podstatu a históriu jednotlivých sviatkov, budú sa vedieť správne a múdro v dospelosti rozhodnúť, ktorý z nich vlastne oslávia.

spomíname

PS: na Fb som našla taký malý "comment" na túto tému :) 

Dušičková

Na cintoríne zapaľujeme svietniky
vyrobené v Číne žijúcimi mŕtvolami.
Radšej o pár sviečok viac ako u tých vedľa…
veď ani po smrti nie sme si rovní.

Doma si potom zapneme fejsbúk,
a posielame smajlíky cudzím ľuďom.
Aby svet zase dával zmysel.

Alebo aj nie.